Ako sa hovorí začiatky sú najťažšie, a tak to bolo aj na začiatku mojej praxe. Musela som si zvyknúť na ich štýl práce, ich zvyky a spôsob života. Ale viac Vám poviem v mojom článku.
Začalo to celkom zaujímavo. Už na začiatku štúdia som uvažovala nad praxou v Grécku, ale keďže som po prvom ročníku prešvihla termín podania prihlášky, nemala som šancu. V druhom ročníku tu bola ale, možnosť absolvovať zahraničnú prax v Taliansku. Taliansko je moja najobľúbenejšia krajina a tak som neváhala skočila som po príležitosti.
Vybavovanie prebehlo veľmi rýchlo. Ani neviem ako a hneď som absolvovala aj pohovor s pani z agentúry European 3000. Tá mala zistiť ako sme na tom s úrovňou angličtiny a či sme niekde už pracovali. Celý pohovor prebehol cez Skype a v priebehu 10 minút som bola vybavená. Mimochodom, bolo nás asi 7, ktoré sme sa stretli pred dverami kancelárie pani Prodekanky netrvalo dlho a hneď sme sa aj zoznámili a vymenili si kontakty. Všetko sme spolu riešili cez Messenger správy. Krátko po prijatí na základe pohovoru nám boli poskytnuté ďalšie informácie.
Moju prax som po menších zmenách destinácie nakoniec absolvovala na Talianskom ostrove Sardínia na pobreží Golfo di Orosei v rezorte ITI MARINA blízko mestečka Orosei, ktoré bolo od hotela vzdialené 3 km. Z našej Univerzity sme do tohto hotela išli 3 dievčatá - dve Ukrajinky a ja. Cestou na Sardíniou sme spoznali ďalších dvoch chalanov -stredoškolákov, obidvaja mali meno Jakub, takže nebolo ťažké si zapamätať si ich. Po príchode na ubytovanie veľmi neskoro v noci (o 3:00 hod.) sme unavení prišli do svojich izieb a boli sme celkom prekvapený, nakoľko ubytovanie bolo veľmi jednoducho zariadené (mali sme všetko čo sme potrebovali).
Prvé dni som zažívala menší kultúrny šok, keďže nikdy pred tým som sa neučila taliančinu a personál vedel iba po taliansky. V práci nám prvé týždne všetko vysvetľovali naučili sme sa základné slová neskôr sme vedeli názvy príborov, prestieranie a neskôr sme sa chápali úplne. Našou úlohou bolo zbierať špinavé taniere, neskôr poháre a na konci prestierať či už na raňajky, obed či večeru. Rozvrh bol taký, že som pracovala na tri smeny ráno, obedy a večere. Pracovali sme 6 dní v týždni a 7 sme mali vždy voľno. Úlohou ako každého čašníka v 4* hoteli bolo aj umývanie podláh, pulírovanie príborov, pohárov atď.
Čo by som ale nepovažovala za problém ale dosť nám to niekedy znepríjemňovalo prácu, bola talianska nátura. Nie nadarmo sa hovorí „hovoríš ako Talian.“ Je to preto, lebo Taliani nevedia vysvetľovať a rozmýšľať pri jednoduchých veciach ale zbytočne si komplikujú situácie. Ďalším mínus pri Talianoch by som uviedla, že rozoberajú radi osobný život druhých ľudí či už svojich priateľov ale cudzincov ako sme boli my (nikdy sa nesnažte udržať vzťah na pracovisku v tajnosti, oni to aj tak zistia). Taliani sú raz takí, žijú vo veľkých skupinách priateľov radi sa zabávajú a užívajú život.
Zo skúsenosti Vám môžem teda len odporučiť. Naučí Vás to nielen sebazaprenia naučiť sa nový jazyk, a zvládať psychický a fyzický nápor v práci ale prekonať aj svoju bariéru komfortu a vydržať v kolektíve ako sú práve Taliani. Získate nové kontakty a kamarátstva na celý život, presne tak, ako som našla aj ja. Je príjemné vedieť, že aj napriek tomu že to boli moje najťažšie mesiace v živote dali Vám tak veľmi veľa. Ak zvažujete či odísť do zahraničia, tak Vám dám menšiu radu. Neváhajte a baľte kufre, pretože život nenájdete v knihách a poučkách ale tam von a čaká len a len na Vás!
priateľka z Ukrajiny, Indie, Talianska, najlepšia zmrzlina a výhľady